AKO ZMENIŤ ZÚFALSTVO NA VÍŤAZSTVO
Aj tak šialená udalosť, ako je vojna u našich
východných susedov, na Ukrajine prináša dennodenne aj pozitívne príbehy. Je to
len vec pohľadu a postoja.
Uvedomenie č.1: BUĎ PROAKTÍVNY
Uvedomenie si toho, že vždy môžem niečo urobiť. Nech je
situácia akokoľvek kritická, mám vždy
niekoľko možností ako reagovať. Nepoddať sa tej situácii, nelomiť rukami,
nevzdávať to. Ak je čo i len teoretická možnosť s tou situáciou niečo
urobiť, urobte to.
Pred takmer ôsmimi rokmi som bol na expedícii
v Himalájach a liezli sme na osemtisícovku Dhaulágirí. Nečakane
prišla pohroma, cyklón Hudhud, za 24 hodín napadlo viac ako dva metre snehu,
všade okolo nás lietali obrovské lavíny. Nakoniec v noci jedna z nich
zavalila náš tábor. Vo veľkom stane nás bolo osem, časť sa nehýbala, časť
nedýchala, nad nami dva metre lavínového
snehu, v útrobách stanu ešte horel plynový ohrievač a spotrebovával
posledné zvyšky kyslíku. Lúčim sa s manželkou, deťmi, rodinou lebo toto už
sa nedá prežiť. Cítim tony snehu na tele a vdychujem posledné zvyšky
vzduchu s kyslíkom. Koniec ... Ak by to bol koniec, tak tento mail určite
nedostanete. Zmobilizovali sme posledné zvyšky našich mentálnych a fyzický
síl a začali robiť činnosti, ktoré by nás mohli ešte zachrániť. Aj keď 5
kamarátov zahynulo, ôsmi sme sa zachránili. Aj táto skúsenosť formovala moje
presvedčenie, kým je čo i len malinká možnosť, využite ju. Môže Vám to
zachrániť život
Tak ako pod tou lavínou nás zachránili zvyšky pozitívnych
myšlienok, že to ešte môže dopadnúť dobre, potrebujú aj naši ukrajinskí
priatelia zostať v tom všetkom pozitívny a veriť, že vždy ešte majú
šancu na pekný život. Zrazu boli v bezpečí, boli prijatí, cítili tú
obrovskú podporu. Ale hlavne, ostali proaktívni. Chlapec 17 rokov pokračuje
vďaka on-line možnostiam v štúdiu na svojom ukrajinskom lýceu. Malá 6
ročná slečna je už zapísaná na slovenskú základnú školu kam v septembri
nastúpi. Mama má momentálne tri brigády ale dokáže už zarábať a postarať sa
o deti, je medzi ľuďmi, učí sa jazyk. Dnes ide na pracovný pohovor do
jednej banky, nakoľko pracovala v tejto oblasti aj na Ukrajine. Podarilo
sa nám spoločne nájsť samostatné ubytovanie, kam za pár dní sťahujú. Nedá sa
nemyslieť na utrpenie a tragédiu vojny ale zmysle života je vždy pred
nami. Tam sa pozerajme, tam zameriavajme našu energiu.
Zdravý človek má tisíc prianí, chorý iba jedno. Keď žijeme
v mieri a hojnosti, máme tisíc výhrad a požiadaviek, keď sa
ocitneme vo vojne, máme len jednu požiadavku. Chceme žiť, prežiť, chceme
bezpečie pre naše deti, rodiny, pre všetkých. Všetko ostatné je zrazu
nepodstatné a malicherné. Náš ukrajinský chlapec mal minulý týždeň 17.
narodeniny. Keď mu jeho mama blahoželala, nemala darček tak sa previnilo
ospravedlnila, že teraz na to nemá. On jej na to povedal „mama ty si mi dala
ten najväčší darček, ty si mi dala pocit bezpečia“. Plakali sme všetci lebo to
bolo tak spontánne, pravdivé, dojemné... buďme preto viac vďační za všetko čo
už máme a nebuďme nešťastný z toho, čo ešte nemáme. Čo vlastne
znamená vďačnosť? Keď niečo zažijeme len tak, a keď to má pre nás veľkú
hodnotu. Nemuseli sme sa o to nijako usilovať, ťažko sa k tomu
dopracovať, nekúpili sme si to, nezarobili sme si na to. Proste to máme len
tak a má to pre nás obrovskú hodnotu. Keď sa tieto dve veci
spoja, potom vďačnosť pomaly rastie v našom srdci a s ňou aj
pocit šťastia. Takto sa rodí vďačnosť. Dôležité je uvedomiť si že nemôžeme mať v živote
len takéto skúsenosti, za ktoré sme vďační. Ale môžeme celý život prežiť
s pocitom vďačnosti.
Jano Šeminský
-1000x700-crop.jpg)